Vzdelanostnú úroveň charakterizujeme pomocou 5 rôznych stupňov dosiahnutého vzdelania:
- základné vzdelanie – do tohto typu vzdelania zahrňujeme takých obyvateľov, ktorí ukončili ZŠ a ďalej nepokračovali v štúdiu na žiadnej inej škole.
- stredné vzdelanie bez maturity - do tohto typu vzdelania zahrňujeme takých obyvateľov, ktorí majú ukončené učilište, stredné odborné učilište bez maturity, odbornú školu bez maturity.
- stredné vzdelanie s maturitou - do tohto typu vzdelania zahrňujeme takých obyvateľov, ktorí majú ukončené stredné odborné a učňovské vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie a vyššie vzdelanie.
- vysokoškolské vzdelanie – tento typ vzdelania získajú absolventi VŠ denného štúdia alebo štúdia popri zamestnaní. Ukončuje sa štátnou záverečnou skúškou a absolventovi je udelený vedecko-akademický alebo umelecko-akademický titul.
- bez vzdelania, bez udania vzdelania - do tejto skupiny zahrňujeme takých obyvateľov, ktorí neukončili ani základnú povinnú školskú dochádzku alebo pri sčítaní neuviedli svoje vzdelanie.
Štruktúra slovenskej populácie podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania prechádza v posledných dvoch desaťročiach historicky nebývalou premenou.
Jedným z najdôležitejších znakov z pohľadu vzdelania a vzdelanostnej štruktúry je medzigeneračne rastúci dopyt po vyšších formách vzdelania, čoho vonkajším prejavom je nielen spomínaná zmena vzdelanostnej štruktúry, ale aj samotného procesu vzdelávania a jeho inštitucionálnych podmienok.
Prudký nárast počtu absolventov predovšetkým terciárneho stupňa tak úzko súvisí s dynamicky sa rozširujúcimi možnosťami nadobúdania tohto typu vzdelania, s potrebami vzdelanostnej spoločnosti predovšetkým v prostredí trhu práce a súčasne aj so zmenami v pohľade na úroveň dosiahnutého vzdelania a celoživotné vzdelávanie v spoločnosti.
Vzdelanostná štruktúra populácie Slovenska patrí k najdynamickejšie sa meniacim
štrukturálnym znakom a to predovšetkým u mladších generácií. Prvotné predpoklady navyše naznačovali, že proces transformácie vzdelanostnej štruktúry bol v 90. rokoch len vo
svojom primárnom štádiu a až v poslednom desaťročí (a najmä v posledných 5-6 rokoch) sme
svedkami naozaj dynamických zmien.
Potvrdenie týchto záverov umožňuje analýza výsledkov nového Sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa uskutočnilo v roku 2011.
Vzdelanostná úroveň obyvateľstva na Slovensku sa postupne zvyšuje. Kým v roku 1970 bol podiel obyvateľstva nad 15 rokov so základným vzdelaním 60,7% do roku 2001 sa znížil na 27,4%. Naopak narastá podiel obyvateľstva so stredným a vysokoškolsky ukončeným vzdelaním. Vysokoškolské vzdelanie mali v roku 1970 len 3% obyvateľstva, do roku 2001 tento podiel narástol na hodnotu 10%. Podiel osôb bez vzdelania klesol z 0,9% na 0,4%.
Národnosť, stupeň urbanizácie ale i veková štruktúra ovplyvňujú vzdelanostnú úroveň. Veľká časť obyvateľstva so základným alebo nezisteným vzdelaním pripadá na staršie obyvateľstvo, ktoré je silne zastúpené na vidieku.
Čím je v oblasti vyššia koncentrácia mladšieho obyvateľstva, tým vyššia je aj jeho vzdelanostná úroveň. Ide väčšinou o regióny s vyššou koncentráciou pracovných miest, ktoré si vyžadujú vyššie vzdelanie. Zaujímavým ukazovateľom je stupeň dosiahnutého vzdelania u žien.
Vo všeobecnosti platí, že vzdelanostná úroveň žien sa zvyšuje a zároveň sa znižuje rozdiel medzi vzdelanosťou mužov a žien (ženy so základným vzdelaním 32,9%, muži 21,5%, ženy s vysokoškolským vzdelaním 8,6%.