Leží v Podbeskydskej brázde v doline Polhoranky, ktorá so svojimi prítokmi vytvorila na mäkkých bridličnatých horninách Polhoranskú kotlinku. Obec sa uvádza na mapovom zobrazení v r. 1550.  Obec ležala na kráľovskej ceste do Poľska, často tadiaľto prechádzali vojaci a drancovali. Obyvatelia sa zaoberali dobytkárstvom, ovčiarstvom, pestovaním ľanu, tkáčstvom, drevorubačstvom, zhotovovaním dreveného náradia. 

Dnes obyvateľstvo v obci predstavuje počet až 4 622. 

Vzdelanostná štruktúra obce zaostáva za celoslovenským priemerom.  Základne vzdelanie má 22,94 % mužov a žien 25,16 % – celoštátny priemer je 13,57 %/22,7 %; učňovské vzdelanie bez maturity má 28,08 % mužov a žien 17,82 % – celoštátny priemer je 21,50 %/12,69 %; úplne stredné vzdelanie s maturitou má 6,4 % mužov a žien 11,36 % – celoštátny priemer je 10,83 %/16,27 %; vysokoškolské vzdelanie má 1,89 % mužov a žien 2,59 % – celoštátny priemer je 7,46 %/6,16 %.

Najväčší záujem je o 3-ročnú učňovskú školu, nasleduje úplné stredné učňovské bez a s maturitou,  odborné školy; o gymnázium je malý záujem.

Stredoškoláci v obci po skončení školy odchádzajú – mládenci s otcami na stavby, veľa dievčat za prácou do sveta ako opatrovateľky alebo do obsluhy v reštau-ráciách... U chlapcov sa stráca perspektíva učenia na vysokej škole, keď vidia, že v stavebníctve sa dá dobre zarobiť aj bez učenia. Najväčšiu perspektívu z pohľadu obyvateľov Rabče je vyučiť sa za stavebného inžiniera.

V obci nepôsobia okrem učiteľov základnej školy a lekárov až na výnimky občania s vysokoškolským vzdelaním. Dievčatá majú väčšiu chuť ísť sa učiť na vysokú školu najmä univerzitného smeru – učiteľky ako chlapci, ktorí najčastejšie uprednostňujú technický smer.